História

Corgi bol pes, ktorý v minulosti strážil a zháňal dobytok pasúci sa na veľkých velšských pastvinách. Postupom času ako dochádzalo k útlumu chovu a obchodu s dobytkom, klesal i počet corgi. V druhej polovici 19. storočia nastal stav, kedy sa plemeno pod názvom Cardigan corgi vyskytovalo už len v západnom Walese v severnom Cardiganshire. Uvádza sa, že v okolí keltskej pevnosti Bronant bolo najväčšie množstvo pôvodných corgi, nazývaných podľa toho tiež Bronant-corgi.

Medzi hospodármi existovalo popri snahe zachovať toto plemeno v pôvodnej čistote typu i dosť pragmatických hospodárov, ktorí prikročili naopak ku kríženiu pôvodných (Bronant-corgi) corgi s inými plemenami (uvádza sa typ psa Red-herder a Brindle-herder), aby získali typ psa vyhovujúcí ich aktuálnym požiadavkám. Obe tieto formy – čistá i krížená – formovali plemeno welsh corgi Cardigan v prvých rokoch snahy o organizovaný chov (koniec 19. a začiatok 20. storočia).

Od prvopočiatku chovu existujú dva odlišné typy Corgi – v kopcoch stredného a severného Cardiganshiru boli preferovaní psi väčší, dlhší a vždy s dlhým líščím chvostom. Naopak na juhu sa uprednostňovali  psi menší a kratší a bez chvosta.

V roku 1925 anglický Kennel Club uznal plemeno welsh corgi, ale nerozlišoval medzi dvomi variantami. Súčasne bol založený Corgi Club, ktorý sa neskôr začal volať Welsh Corgi club. Tento klub mal väčšinu členov presadzujúcich typ Pembroke.

V roku 1926 prišlo pár jednotlivcov s iniciatívou na založenie samostatného klubu, ktorý by oživil chov starého typu corgi z Cardiganshiru (Bronant-corgi). Britský Kennel Club schválil názov klubu – Cardigan Corgi Club.

Nasledovalo viacero pokusov o zlúčenie oboch klubov, avšak Welsh Corgi Club trval na jednotnom štandarde typu Pembroke, vrátane kupírovania chvosta. Prvý samostatný štandard Cardigan Corgi bol prijatý Cardigan Corgi Clubom v roku 1928.

Ako vzor pre štandard poslúžil v tej dobe vysoko cenený červeno-biely pes Bob Llwyd a v podstate všetky rodokmene súčasných Cardiganov smerujú k nemu.

Chovatelia Cardiganov boli vždy v menšine, ale neúnavnou prácou dokázali udržať toto prastaré plemeno v mnohých atraktivnych farbách, ustáliť jeho typ a pritom nestratiť tak cenené vlastnosti a pracovné schopnosti, pre ktoré bolo plemeno velšskými hospodármi tak cenené.

Jedno je isté. Welsh corgi je plemeno veľmi staré, keltského pôvodu, o čom svědčí i samotné meno corgi. Pochádza z velštiny, a to je jazyk odvodeený z jazyka niektorých starých keltských kmeňov.

Slovo corgi je zložené z COR, znamenajúce jednak trpaslíka, jednak maštal pre dobytok (kravín) a z GI (alebo tiež CI), čo je velšské označenie psa. Meno corgi teda znamená malého, trpaslíčieho psa a s veľkou pravdepodobnosťou naznačuje, že sa tento pes zdržoval v stajňách spolu s dobytkom. Tento druhý výklad je však zreteľne neskorší, nakoľko v dobách invázie keltských kmeňov na britské ostrovy nebol ešte dobytok chovaný v maštaliach, ale pod šírym nebom.

Slovo welsh bolo k názvu corgi pripojené až neskôr. Vyjadrovalo, že toto plemeno sa nikdy v minulosti nikde inde na britských ostrovoch nevyskytovalo, okrem Walesu, odkiaľ pochádza. Oblasť pôvodného rozšírenia welsh corgi bola vždy značne omedzená.

Welsh corgi pochádza z juhozápadného Walesu, z oblasti bývalého velšského kráľovstva, dnešného hrabstva Dyfed, z okolia miest Pembroke a Cardigan.

Asi najznámejšia vec o plemene welsh corgi medzi laickou verejnosťou je skutočnosť, že od roku 1933 je welsh corgi pembroke spoločníkom britskej kráľovskej rodiny.

Krajina pôvodu:  Wales, Veľká Británia

Použitie: pastiersky a sprievodný pes

Klasifikácia FCI: 1. skupina – ovčiarske a pastierske psy s výnimkou švajčiarskych, 1. sekcia – ovčiarske psy, bez skúšky

Č. štandardu FCI: 38 (Cardigan) a 39 (Pembroke)

 Zdroj: corgiklub.cz